..keď stačí nádej..

Zlatý odlesk hviezd oblohy,
odlesk života prekvitajúceho nádejou
-to sme my, ľudia...

 

Tvrdá zem zaprášená sklamaniami...
I tak by sa dalo nazvať to biedne miesto,
kde dýchame.
Kade blúdime s otvoreným náručím dúfajúc,
že to skutočné,
najväčšie šťastie na nás ešte len niekde čaká...
Ale na čo sklamanie, žiaľ či strach,
keď v nás žije Nádej?

 

Sme drobné zrnká svetla.
Sme nositeľmi života.
Sme všetci iní a pritom rovnakí.
Sme tí, ktorí sa nevzdali.
Sme nádejou v lepší svet...

 

Pomedzi naše duše,
naše ustráchané,
osamelosťou obývané srdcia
sa prechádza láska.
Chodí okolo nás
v rôznych podobách
a ukrýva sa v nás.
Vyháňa opustenosť
a pozýva k sebe ľahkosť.
Niekto má na ňu väčšie šťastie,
iný menšie.
Všetko však záleží iba od šikovnosti,
ktorá je v nás.
KAŽDÝ má na ňu rovnaký nárok či právo.
Podaktorí sú len smelší
a predovšetkým plnší odhodlania
spoznať ju.
Ale ona napriek tomu,
akí sme,
prejde okolo každého.
Nerobí rozdiely.
Rozdiely nepozná.

 

Nie je ťažké pozrieť sa jej do očí,
ale spoznať ju.
Má až priveľkú hodnotu vo chvíli,
keď odíde.
A ešte väčšmi zraňuje človeka,
keď ju stratí,
keď ju nechá uniknúť,
keď až príliš neskoro zistí,
že ľúbi.
Keď príde o toho,
vďaka ktorému sa dotkol rukou Neba.

 

„Odídem.
 Miluješ niekoho iného.
 A ja sa nikdy nedelím o toho,
 koho milujem.“

 

A z hviezdy sa stal len jemný, zlatistý prach...

Ničí ma vedomie, že ľudia sa opúšťajú, že unikajú, že hľadajú stále niečo lepšie či krajšie a nepoznajú skutočné hodnoty, hm, ľudí okolo seba..
Sme ukrytí pod rúškom egoizmu a neustále venujeme pozornosť iba tomu, čo by NÁM mohlo urobiť radosť, čo by NÁM mohlo vyčariť úsmev, čo by NÁM mohlo spestriť jednofarebný život.. Útecha v materiálnych výmysloch je mimo reality.. Skutočné, pravé hodnoty, jediné ktoré vedia vniesť svetlo do života sú v ľuďoch.. V ľudských dušiach, hlboko v nich.. Za všetky smútky či prebdené noci s pocitom osamelosti a opustenosti si môžme sami, dokonca sme zodpovední  i za nešťastie iných, pretože sme im nedali možnosť nazrieť do nášho vnútra..
Sme len ľudia,ja viem..
Ale prečo nemôžeme byť dobrými ľuďmi, alebo aspoň sa o to pokúsiť? ):
Začnime dnes, pokračujme zajtra, pozajtra, .. a neukončme to nikdy.. (:
With hope..

 ♥..čítala som dnes "Peter a Lucia".. zase..(:..v tej knižke vždy človek nájde niečo krásne..nech ju číta hoci aj stokrát, zakaždým ukrýva niečo nové a pekné..a som sa usmiala keď som prišla k par slovám, ktoré sa veľmi milo hodia k mojmu poslednému "postrehu".. (:

 ♥- Áno, - riekol Peter, - chvíľa určená na život je
krátka.
- Tým väčší dôvod, aby sa človek neponáhľal! - riek-
la Lucia. - Priskoro príde k cieľu. Kráčajme radšej po-
malým krokom.
- Ale tá chvíľa tak uteká, - riekol Peter. - Držme
ju...Pevne.
- Veď ja ju držím, - povedala Lucia, držiac ho za
ruku. ♥

Najkrajšie na tej knihe ale je, že keď ju dotyčný prečíta, alebo hoci len krátku časť z nej, zanecháva v ňom akúsi túžbu byť jednoduchým, obyčajným človekom.. ♥

http://www.youtube.com/watch?v=j7xz1nos-xc&NR=1

Prečo sa neviete, ľudia, zastaviť?
Neustále sa niekam ponáhľate
A povinnosti to nie sú
Neuteká čas
Ale ľudia
Čas si ide svojim tempom
Takým, ako vždy šiel..
Len ľudia sa boja..
Chcú rýchlosť
Chcú vládu nad časom
Ale ten má svoje kráľovstvo..
Raz odídete s hanbou
Bez úspechu..
Tak už stojte..

Tomáš Kurči: Vytiahni ho!
Matúš: Kurči, nebuď taký nedočkavý..
(Dovolím si podotknúť, že Tomáško chcel môj mobil, ale nakoľko som sa práve húpala na koníku, nebol čas fón vybrať z vrecka a Matúš si ma zastal,hh..)

Janka Danka: Jáj, Matúš, Ty si prípad!
Matúš: No ja za to nemôžem, ja som idiot.. Aha, begónie.. Či nie, to sú hortenzie..

Janka Danka: Jarko, Ty drak..
(Ale Jarino, Ty dobre vieš že v mojom srdci budeš navždy zapísaný pod prezývkou "Volávka"- Jarná chata sa nezaprie,hh)

Tomáš Kurči: Pozri, oni keby chceli, tak vyskočia na strom a újdu..
Martin: Kurči, oni nie sú takí sprostí ako Ty..
(Návod k úteku zo ZOO,hh)

Matúš: Aha, ten vták nevie chodiť, on iba skáče..
Janka Danka: Veď to je klokan so zobákom..

Janka Danka: Čo to je?
Tomáš Sl: Asi jastrab..
Janka Danka: Fúj, ono to rodí..
(Pravda bola taká, že nič sa nedialo,ale pssst,hh)

Ešte sem treba hodiť pozdrav od Matúša venovaný milej srnke:
Dobrý deň prajem, ako sa máte, ako ste sa vyspali?

And THE BEST;
Mátúšova reakcia na mačičku, ktorá ma neustále prenasledovala a hrabala sa v odpadkoch:
"Chudera mačka,musí jesť odpadky, nemá na jedlo, no veru, ťažký to život mačiek domových"

Som si vedomá toho, že kto to nezažil bude dosť mimo a ani mu to nebude pripadať nejako extrémne fun..
Ale my vieme svoje..(: (: (:

Ale nič o šťastí písať nejdem (: Len vždy treba niečo na titulku,aby to ľudí zaujalo.. Ako vravel ujo Doms- Knihu si kúpim predovšetkým preto, že má pekný obal (: A keď tu ten úsmev sídli, čeknite http://www.youtube.com/watch?v=Qc7UMqyqJ6Q (: Ešte dva dníky a free.. Fúha, človek sa aj teší, ale keď si predstavím to svoje ničnerobenie, hh, no som zvedavá.. Júl by sa ešte ako tak dal, ale august.. To budem zrejme keždý deň oslavovať meniny- vždy s niekym iným (: Tak už sa mi môžete hlásiť, robím si zoznam (: (:
 
Včera v Zlíne, hh, iná fun.. Som sa normálne bála, aby si ma v tej ZOO nenechali.. Maťko- the best class mate- mi povedal, že on by ma tam najradšej nechal medzi opicami.. Po chvíli ale názor zmenil- nie že by ma vzal domkov, ale že by ma hodil k tigrovi.. Teda, k mačičkeee (: No veru veselo, a cesta späť ani nevravím.. To už Janka chytila záchvat blbostí a vykričala si celé hlasívky (: Druha strana odpovedá: Zuzka / Urbanová (: Pozdravujééém (: Chystám The best from Zlín (: Máte sa na čo tešiť, kto nezažil, môže ľutovať (:

..nejde to..

Mám pocit že dnešné ráno som sa prebudila do iného sveta..
Nádych nechápavosti, výdych snahy o porozumenie..
Jednoducho to chce to, čo mi vyrazí dych..

Práve mi kamarátka píše či je v piatok záverečná svätá omša..
Hej hej, je..
Do očí sa mi akosi vtlačili slzy s nádejou, že ten koniec šk.roka nebude..
Bude mi to chýbať- ranné vstávanie, zápasenie s časom či stihnem bus do školy, stretávanie
kamarátov na každom kroku,..
Ešte teraz jedna slza blúdi po mojom líci, asi sa jej tam páči.. (:
Snažím sa to brať s úsmevom..

I can only imagine...

A ja som mu otvorila..Očakávala som že zazvoní, nakoľko 21.storočie sa môže pýšiť zvončekmi.. (:
Slniečko nešetrí svojimi lúčmi.. Len blbé je, že človek musí pod ním žiť sám.. Že nemá s kým zájsť ani na blbý obed..
Chcela by som aspoň jeden deň s niekym usmiatým zažiť naplno.. Od rána, raňajok, obeda, ... až po neskoré nočné hodiny pod závojom noci.. Akooo, to musí byť fakt úžas.. Nech by to bol ktokoľvek dobrý a milý.. Určite by to stálo za to..

Optimisti vs. pesimisti..
V poslednej dobe často počúvam- "Ja nie som ani jedno z toho, ja som realista"..
Realisti sme všetci..
Realisti ktorí majú NÁDEJ= optimisti
realisti ktorí ju nemajú= pesimisti..
(:

Bublinky z bubLIFuku.. (:
KV..RP..(:

Lolka (:

-Asi toto som si pomyslela keď som dnes prišla na fyziku a uvidela spolužiačku, hm, revať.. To nebol plač, to bol rev..
Vraj už ju táto škola nebaví.. Hh, no tak som sa nad tým povzniesla a hodila za hlavu "problemy" ľudí okolo mňa.. Možno trošku sebectva nezaškodí.. (:

Ale čo tam po tom..
Ráno ako som vstala a zapla TV, podotýkam program Minimax- rozprávky mňam (: Bola tam rozprávočka o nejakej ovečke ku ktorej prišiel Kačiak.. V tom momente som sa takmer zaľúbila.. Uf, Kačiak bol super, ale ja verná Mackovi Pooh.. Ale možno ma raz omrzí, resp. on sám sa bude chcieť so mnou rozísť, tak potom Kačiak máš šancu (: A čím si Kačiak získal moje sympatie? Tak pochopiteľne úžasným výzorom a vetou: "Ja to udelám, vždyď Ty máš zuby jak mimino!" No ja som nemohla z neho.. (: Práve som sa na nete dočítala, že "môj" kačiak sa volá Rudy (: Hh Viac na http://www.minimaxtv.sk/program.php?f=266

Vrátim sa opäť k škole (:
Už začína to predvysvdčovské ničnerobenie, tak som cez náboženstvo vytiahla bubLIFuk a robila bublinôčky..
Krááásnunkééé (: Človek by neveril že kvôli obyčajným bublinkám Vás oblopia decka z celej triedy, že aj oni chcú bublinku.. Hh, vravím- Kúpte si bubLIFuk a robte si (: Ale pochopiteľne som sa s nimi podelila o svoju drahocennosť, no so slovami- "Opatrne, to nie je hračka, to je zbraň!" (: