..keď stačí nádej..

..chápať.. (:
Ľudí, okolitý svet,..
Jednoducho otvoriť sa pravde,
s odvahou sa postaviť 
tvárou v tvár skutočnosti ..
Kto chce krásu nájsť
či spoznať,
ten ju nájde aj spozná..
Ďakujem mojmu svetlu
s menom a priezviskom,
ktoré mi svieti,
ďakujem živému úsmevu
s ktorým sa mohla tráviť posledné dni,
ďakujem Remarqueovi,
že písal vo svojich knihách krásnu pravdu,
ďakujem KV..
(:

Smejem sa keď si uvedomujem mnohé skutočnosti
-zákony noci,
jej tajomstvá,
jej jedinečnosť..
Čím je väčšia tma,
tým hudbu ktorú počúvam mám tichšie..
Asi aby som nevyplašila pokoj,
nočný pokoj..
-vo svete i v ľuďoch ako takých..
(:
Noc je jednoducho krásna..
V podtóne s Damienom Riceom.. (:
Aj túžba po spánku akosi uteká preč..
Asi do tmy.. (:

Potrebujeme chvíle,
ktoré nám odstupom času vedia
vyryť do srdca neskutočné rany
s následkami jaziev bolesti..
Ale potrebujeme ich..
Sú to chvíle.
ktoré majú hodnotu
iba v prítomnosti..
"Tu a teraz
bez váhania
byť šťastný,
tu a teraz
aspoň na chvíľu
keď nie na vždy..."
Ešte že máme spomieky
ktoré môžu žiť s nami večne..
Ktoré nám neukradnú
ktoré nám nezhoria
ktoré nám prinavrátia úsmev..

http://www.youtube.com/watch?v=PRb8KKyenSY To skutočne môžem (:
Jeden deň vravím "áno"
Druhý deň vravím "nie"
Tretí "možno"
Štvrtý "asi"
Piaty "neviem"
Šiesty "zrejme"
Siedmy "čas preukáže svoje hodnoty
a pomôže mi"...
To je tak keď sa človek v sebe nevyzná..
Ale napriek všetkému
dvíha hlavu k Nebesiam
zatvára oči
a verí..
Spolieha sa na ten
často spomínaný čas..

Pehy slnka..
Majú svoju krásu..
Svoju jedinečnosť..
Nedajú sa "vyčarovať"
Musí nám ich dať slniečko..
(:

Ach, veď celý život je len jedna hra..
Poker..? (:
Niečo vsadím
niečo vyhrám
o niečo prídem..
Dosť o šťastí.. (:
Ale kto nám zakazuje
uchmatnúť si ho pre seba?
Len my sami
lebo nie sme až takí
egoisti..
Snáď.. (:

Poďte niekto hrať so mnou..
Aj o výhru sa podelíme..
Buď bratsky
alebo pol na pol.. (:
No navždy s úsmevom
a nádejou..

Ráno sa prebúdzame s nádejou
v slnečný deň
ktorého úsmevy nám
ľahkými dotykmi
posielajú silu..
Silu nadýchnuť sa,
vydýchnuť,
postaviť sa
a vykročiť..
Vykročiť za svojimi snami
Za tým
čo v našej duši sídli
ako rajská krása..
Dúfame
že sa nestratíme
že objavíme to
čo nás bude skutočne napĺňať...

V noci sa otvárajú naše srdcia..
V noci nepremýšľame
ale cítime..
V noci nejdeme za svojim šťastím
ale robíme všetko pre to
aby boli šťastní tí
ktorých máme radi..
V noci zabúdame na seba
Na svoje zranenia
Na svoje životy
V noci sa stávame anjelmi
ktorí chránia milovaných..

Cez deň žijeme mysľou
cez noc srdcom...

Sú ľudia,
ktorí deň a noc nezažívajú..
Sú takí,
pre ktorých slnko nezapadá...

Vlak medzi dňom a nocou
prechádza úsmevom..
Či už na tvári alebo v srdci..

"Problém" tých
ktorí sa usmievajú stále je
že nevedia kedy začína noc
a kedy končí deň..
Či naopak?

Chápeme čo chceme,
čo musíme,
ale nechápeme nič??? (:
Podaktorí práveže chápu všetko..
Čas sa nezastavuje pri ľuďoch,
nezastavuje sa pre ľudí..
Ide tak,
ako vždy šiel..
To len my sme nevyužili šance byť šťastnými..
Smútok nepomôže,
ľútosť neuteší,
spomienky nevrátia čas späť..
Ostáva len nádej..
Nádej v krásu..
V krásny ľudský život..

(Asi veľa pozerám telenovely:)