♥
♥..čítala som dnes "Peter a Lucia".. zase..(:..v tej knižke vždy človek nájde niečo krásne..nech ju číta hoci aj stokrát, zakaždým ukrýva niečo nové a pekné..a som sa usmiala keď som prišla k par slovám, ktoré sa veľmi milo hodia k mojmu poslednému "postrehu".. (:
♥- Áno, - riekol Peter, - chvíľa určená na život je
krátka.
- Tým väčší dôvod, aby sa človek neponáhľal! - riek-
la Lucia. - Priskoro príde k cieľu. Kráčajme radšej po-
malým krokom.
- Ale tá chvíľa tak uteká, - riekol Peter. - Držme
ju...Pevne.
- Veď ja ju držím, - povedala Lucia, držiac ho za
ruku. ♥
Najkrajšie na tej knihe ale je, že keď ju dotyčný prečíta, alebo hoci len krátku časť z nej, zanecháva v ňom akúsi túžbu byť jednoduchým, obyčajným človekom.. ♥
♥- Áno, - riekol Peter, - chvíľa určená na život je
krátka.
- Tým väčší dôvod, aby sa človek neponáhľal! - riek-
la Lucia. - Priskoro príde k cieľu. Kráčajme radšej po-
malým krokom.
- Ale tá chvíľa tak uteká, - riekol Peter. - Držme
ju...Pevne.
- Veď ja ju držím, - povedala Lucia, držiac ho za
ruku. ♥
Najkrajšie na tej knihe ale je, že keď ju dotyčný prečíta, alebo hoci len krátku časť z nej, zanecháva v ňom akúsi túžbu byť jednoduchým, obyčajným človekom.. ♥
