..keď stačí nádej..

Ráno sa prebúdzame s nádejou
v slnečný deň
ktorého úsmevy nám
ľahkými dotykmi
posielajú silu..
Silu nadýchnuť sa,
vydýchnuť,
postaviť sa
a vykročiť..
Vykročiť za svojimi snami
Za tým
čo v našej duši sídli
ako rajská krása..
Dúfame
že sa nestratíme
že objavíme to
čo nás bude skutočne napĺňať...

V noci sa otvárajú naše srdcia..
V noci nepremýšľame
ale cítime..
V noci nejdeme za svojim šťastím
ale robíme všetko pre to
aby boli šťastní tí
ktorých máme radi..
V noci zabúdame na seba
Na svoje zranenia
Na svoje životy
V noci sa stávame anjelmi
ktorí chránia milovaných..

Cez deň žijeme mysľou
cez noc srdcom...

Sú ľudia,
ktorí deň a noc nezažívajú..
Sú takí,
pre ktorých slnko nezapadá...

Vlak medzi dňom a nocou
prechádza úsmevom..
Či už na tvári alebo v srdci..

"Problém" tých
ktorí sa usmievajú stále je
že nevedia kedy začína noc
a kedy končí deň..
Či naopak?